Spoločná osobná starostlivosť po novele 2023
Spoločná osobná starostlivosť je nová forma výkonu rodičovských práv a povinností zavedená do slovenského práva novelou č. 338/2022 Z. z., účinnou od 1. apríla 2023. Upravuje ju § 24a zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Na rozdiel od striedavej starostlivosti nepredpisuje pevný rytmus prechodu — rodičia si pomery upravujú flexibilne podľa potrieb dieťaťa.
Tento článok vysvetľuje, čo presne spoločná osobná starostlivosť znamená, aké sú jej zákonné podmienky, čím sa odlišuje od striedavej starostlivosti, aké sú prvé skúsenosti z aplikačnej praxe a aké argumenty zaznievajú pre aj proti tomuto inštitútu. Pre konanie platí — rovnako ako pre ostatné formy úpravy starostlivosti — oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
1. Čo je spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť podľa § 24a zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine") je forma starostlivosti, pri ktorej dieťa nie je zverené ani jednému rodičovi exkluzívne, ale rodičia sa o dieťa starajú spoločne, na základe dohody. Súd dohodu schvaľuje, ak je v najlepšom záujme dieťaťa podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine.
Inštitút bol do slovenského práva zavedený s cieľom umožniť rodičom, ktorí sa dokážu dohodnúť, flexibilnejší rámec ako pri striedavej starostlivosti — bez nutnosti pevného rozdelenia obdobia po týždňoch alebo dvojtýždňoch.
2. Rozdiel oproti striedavej starostlivosti
Striedavá osobná starostlivosť (§ 24 ods. 3 zákona o rodine) má pevne určený rytmus — súd alebo dohoda stanoví, že dieťa je týždeň u matky a týždeň u otca, prípadne iný symetrický model. Pri spoločnej osobnej starostlivosti rytmus pevne určený nie je — fungovanie sa upraví dohodou rodičov a môže reagovať na zmeny v rodine (pracovné vyťaženie, dovolenky, krúžky dieťaťa).
Druhý rozdiel: striedavú starostlivosť môže súd nariadiť aj proti vôli jedného rodiča, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Spoločná starostlivosť však vyžaduje dohodu oboch rodičov — bez nej súd túto formu nezvolí.
Tretí rozdiel je v podmienke vzájomnej dôvery a komunikácie. Striedavá starostlivosť funguje aj pri "chladných" rodičoch, ktorí komunikujú formálne. Spoločná starostlivosť stojí na predpoklade, že rodičia spolu skutočne kooperujú v každodenných otázkach.
3. Zákonné a praktické podmienky
- Dohoda rodičov — bez dohody nie je spoločná starostlivosť možná.
- Geografická dostupnosť — rodičia by mali žiť v dosahu, ktorý umožňuje spoločné rozhodovanie a flexibilný kontakt s dieťaťom.
- Schopnosť komunikovať — rodičia sa musia vedieť dohodnúť na škole, lekárovi, krúžkoch, dovolenkách a iných veciach týkajúcich sa dieťaťa.
- Vzťah k dieťaťu — obaja rodičia majú aktívnu rolu vo výchove a dieťa má kvalitný vzťah s oboma.
- Najlepší záujem dieťaťa — súd posudzuje, či forma zodpovedá potrebám dieťaťa s ohľadom na jeho vek, vývinové potreby, sociálne väzby a stabilitu prostredia.
V dohode rodičov, ktorú súd schvaľuje, sa typicky upravuje aj výživné, styk (ak je relevantné), zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine.
4. Právne dôsledky a vyživovacia povinnosť
Schválená dohoda o spoločnej osobnej starostlivosti je rovnocenným exekučným titulom ako rozsudok o zverení — v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Rodičia sú dohodou viazaní; jej zmena vyžaduje nové rozhodnutie súdu.
Pri spoločnej starostlivosti sa výživné spravidla osobitne neurčuje — rodičia znášajú náklady podľa fungujúcej dohody a v pomere zodpovedajúcom svojim možnostiam. Ak sú príjmy rodičov výrazne nerovnaké, je vhodné v dohode upraviť aj finančný príspevok jedného rodiča druhému, aby bola zachovaná rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch.
5. Aplikačná prax a kritika
Inštitút je v aplikačnej praxi pomerne nový — od jeho zavedenia v roku 2023 sa s ním súdy postupne oboznamujú. Bežne sa využíva pri rodičoch, ktorí mali doteraz fungujúcu neformálnu dohodu a chcú jej dať právne záväznú podobu.
Argumenty v prospech
- flexibilita reagovať na zmeny v rodine bez nového súdneho konania,
- menší formalizmus — dohoda nie je rozdelená na pevné týždne,
- posilnenie spoločného rodičovstva po rozchode.
Kritika
- právna neurčitosť — chýbajúci pevný rytmus môže byť pri spore problémom pri vymáhaní,
- vyžaduje vysokú mieru kooperácie, ktorá pri rozchode nemusí byť realistická,
- pri zhoršení vzťahov medzi rodičmi je nutné podať nový návrh na úpravu pomerov.
Ak rodičia nie sú istí, či im spoločná starostlivosť vyhovuje, ako alternatíva sa ponúka striedavá starostlivosť alebo osobná starostlivosť jedného rodiča s detailne upraveným širokým stykom druhého. V konkrétnom prípade odporúčame konzultáciu s advokátom, ktorý posúdi, ktorá forma najlepšie zodpovedá situácii rodiny.